Te-am descoperit! – De-acum stai plapumǎ întins în faţa mâinilor mele, precum stǎ un biet pacient sedat şi amorţit sub mâinile unui chirurg care îi poate repara, în stil elveţian, inima.

Hai, strǎnutǎ! – Nu, nu îmi e fricǎ de strǎnutul tǎu şi de suflul pe care, vezi bine, mi l-ai putea împrumuta; şi împreunǎ cu el, liniştea din timpul somnului dinaintea operaţiei.

Ţi-e cald? – Nu mǎ mir. Ai putea, la fel de bine, sǎ fi deşert în calea paşilor mei de beduinǎ şi sǎ nu mǎ încerce emoţiile fricii sau a seducţiei. Tot una.

Şi chiar rǎcit şi strǎnutând fǎrǎ oprire, la marginea apei tot îmi gǎsesc eu trandafirii aruncaţi de tine. Gol şi descoperit, cu imaginea mea gǎsindu-mi trandafirii înfiptǎ pe retina rece şi calculatǎ instinctual: aşa te ştiu. Şi aici mi se terminǎ cunoştinţele elveţiene despre marea batere a inimii tale.

The Sahara Desert

This will be the last stop on our wonderful trip.  We are taken by bus to Algeria.  There we meet with a Beduin, one of the great surviors of the Sahara.  He takes us into the Shara, just south of the Atlas Mountains on dromedary camels, one of the ships of the desert. 

The heat is intense, and the thermometer reads almost 110 degrees Fahrenheit.  One would not believe that anything could live in such a terribly arid, hot place.  However.  We see many snakes including the dangerous sand viper, as well as arachnids like the deathstalker scorpion.  We give these animals a wide berth.  However, soon after noon, we see a more friendly face.  An addax is spotted scampering from rock to rock in the mountains.  This white antelope is prized by hunters.  They were hunted to such an extent that today, only about 500 are left in the wild.  This one runs across a rocky slope and hides from view. 

Towards evening, we start a fire and pitch up camp at a small oaisis.  Here, it seems that even in the middle of this desert, small patches of paradise can be found.  We talk long into the night, reminiscing about our journey.  A small fennec fox runs through our camp, probably disturbed by our laughter. 

Sadly, our trip through this wonderful continent of Africa has ended.   The next day, we ship out of the desert and depart via Algiers.  I hope you enjoyed our trip.  See you around!

View from the hotel

If you’re looking for a more calm and relaxing holiday the city of Hurghada in Egypt is the place to go.
Sure they have their nightclubs, but for me it was more about the experience than going out to drink every night.
We stayed at the gorgeous 5 star hotel Steigenberger Al Dau Beach, and oh boy do they deserve their 5 stars, the food was yummy, the staff was friendly, the facilities awesome.
We tried the spa and got this soothing lovely aroma therapy massage and got free access to the spa for the rest of the day.
Gorgeous beach and pool. I think I read somewhere that it is one of the biggest hotel pools in hurghada:D

chilling at the beach

And the city, we saw both Sekala which is central hurghada and new hurghada where we were staying,
the streets are filled with loads of small shops selling everything a tourist would want, especially perfume, i think if I see another perfume shop I might vomit.
The only thing I do not miss about this place is the annoying pushy men working on the streets trying to get especially women to come into their shops, usually perfume shops to buy stuff.
Of course some of them were very nice but some were just beyond annoying.

We did also get offered camels, as people often joke about with countries like Egypt, and the best offer was 2 millions, each for me and Renate. Which is quite a good deal dontcha think?
We also got to try riding camels, which was pretty amazing,
We hardly had time to sit still, because we’re, especially Renate, both quite restless and can’t stay put for too long so we tried a whole variety of things.
First excursion was snorkling, looking at coral and fish that lives in the red sea, we were gonna try and find dolphins too, but no luck sadly but the snorkling was so much fun, after getting used to the breathing and stuff hehe.. will post some photos from our underwater camera when they’ve been developed. We got some time to soak up the sun on the boat too, it was pretty perfect.

sunbathing

Second excursion was the trip to Cairo, before leaving norway we were debating Cairo or Luxor, as Luxor is closer to Hurghada, but Cairo have the pyramids, and after some thinking we landed on Cairo, even if the food on the trip was pretty rubbish, I am so happy we went and got to see the pyramids and the sphinx and just experience some of Egypt greatest history

history makes us happy

Ole Jørgen actually told me that the world’s biggest pyramid is in Mexico and not Egypt, yet Egypt is the country famous for it, quite interesting because I didn’t know that, so thank you for the info.
But I must say Cairo is dirty, the sky is so grey, the guide said it was because of all the cars and such, but there’s a lot of history in that city. and the pyramids was almost a magical experience.

The last excursion was a desertsafari, where we drove out in a jeep, saw Fata Morgana, which is more know as a hallusination of water, the kind people see when stumbling around thristy, it is the result of the sky heat and the ground heat meeting, creating an image of water, it was kinda cool. We also saw a beduin city, well the tourist one, because no one is allowed to visit the real beduin city.
We rode camels and quad bikes, which was wicked, was such a great feeling speeding up around the dessert, getting off afterwards covered in sand.
We also got this lovely meal made by the beduin after watching the sunset, before finishing the evening with star gazing, it was quite magical too.

The final day was spent on the beach for most of the time, before our 4th visit at the hard rock cafe, and we hung out for a while with our new friends Camilla and Kevin.
When Monday came, it was good knowing we’d get away from the annoying men and the sweating, but all in all I really miss Hurghada already and I’d love to go back sometime..
To end it off I am gonna add a few more photos from our trip.

poser in front of the hard rock car

Renate with her new friend the svinsevanse

in the desert

chilling at the beach

enjoying sundaes at the hard rock

 Când este un om cu adevărat liber? …Când nu este închis? Când viaţa sa nu este în pericol? Când poate decide pentru el? Când este alături de cei dragi?…

Salma, beduina care a încălcat legile tribului ei, este o femeie liberă în Anglia mileniului III. Fratelei ei n-o mai poate ucide. Zidurile închisorii n-o mai apasă.

Unde este locul tău ? În ţara din care fugi? În ţara care te primeşte? În ţara în care te-ai născut? Salma se simte ocrotită la mănăstirea din Liban. Profesorul de literatură engleză o apreciază. Prietena din Pakistan o sprijină .

Cine este cel care pleacă? Cel care a fost..? Cel care încearcă să devină?

Sally lucrează , studiază, trăieşte. Învaţă o limbă nouă. Cântă din fluier. Simte în arabă.

Cum să înfrunţi trecutul? Îngropându-l brutal? Evadând în imaginaţie? Întorcându-te acolo?…. Ea caută din nou prietenia şi dragostea sub soarele englez. Îi trimite scrisori fără adresă prietenei ei, Noura. E soţie , e mama.

De ce să omori o fiinţă nevinovată? În numele tradiţiei?…Pentru că este femeie?…Pentru că nu ştie să se apere?

Datina ancestrală nu apară femeia. Fiica ei este departe. Familia ei a renegat-o. Satul din Hima o cheamă . Salma nu crede că numele ei e Sally. Se întoarce în ţara ei. 

Datina ancestrală îngăduie crima.

Salma, beduina, n-a fost niciodată liberă…

Recenzie carte Diverta

Senaste dagarna har varit ganska händelselösa. Jag har gått på stranden och försökt sälja dykkurser, det går uselt och jag tycker verkligen inte om det. Men det är bara att göra det bästa…

Grabbarna Grus har kommit tillbaka från Kairo, tillsammans med Alis kompis Dennis. Puja och Arash åker hem på torsdag, det kommer kännas väldigt konstigt utan dom

Det enda värt att nämnas var att vi igår gjorde en mc-safari ut i öknen. Jag, Mikis, Nicklas, Puja, Arash och Dennis åkte med fyrhjulingar ut i öknen, besökte en beduinby, och åkte tillbaka med solnedgången i ryggen. Idag har jag rätt rejält med  träningsvärk, för visst känns det i kroppen när man bränner på i 70 blås över sanddynorna

Mitt ute i öknen gick Nicklas växellåda sönder så vi fick vänta i en halvtimme på att den skulle lagas. Under tiden höll vi på att larva oss, vi spelade bland annat in en kidnappningsvideo á la Al Qaida.  Väl framme i bdeuinbyn fick vi gå upp bland bergen och kolla på solnedgången, vi fick rida kamel i två minuter, och visades runt i byn. Rätt mysigt
På vägen hem blev det mörkt fort, på slutet var det i princip helt svart haha. Väl tillbaka blev det lite mat och underhållning som jag inte riktigt uppskattade (tex. ormtjusare, som mer var djurplågeri än underhållning).

När vi kom tillbaka beslutade hela gänget att vi skulle festa lite på living room. Det var en rolig kväll, med intressant diskussioner som hur man gör en riktig ubåt (som omsattes i praktiken också). Nu menar jag inte ubåtar i havet, utan drinkfenomenet när man ska släppa ned ett shotglas med Jägermeister i ett fullt ölglas utan att det blandas… Det blev många olika försök, men Nicklas gjorde bäst ifrån sig genom att sänka ned glaset väldigt sakta med hjälp av en tång. Hur man gör en ordentlig ubåt är ju en väsentligt kunskap när man är bartender ^^

Dagens rubrik kommer från en restaurang där vi åt. Stället heter Da Nani och är italiensk restaurang. Deras slogan är “Non solo pizza”  som jag helt sonikt översatte till “Ingen ensam pizza”, vilket jag tycker låter mycket bättre än inte utan pizza (som det nog egentligen betyder)

Nu har jag i alla börjat med teorin till divemaster. Snart har jag läst de första bitarna vilket innebär att jag kan börja följa med som assistent och guide, så jag hoppas komma bort från stranden snarast.

Jag har hört att Sverige har massa med snö, och jag måste säga att jag saknar snö   Ni får spara lite åt mig tills jag kommer hem Nu har jag varit i Egypten i en månad om man räknar med tiden i Sharm El-Sheikh. Det känns som om jag har varit här en evighet, och jag saknar svenska saker som snö, mammas och pappas mat, mina vänner och fungerande teknik… Men det är väl uppoffringar man får göra

//Niklas

Se bilder från safarin här

                                               Masina  porni neincrezatoare pe drumul ce se asternuse in fata noastra. Praful matuia aerul si parca soarele incarca , absent, fiece farama de nisip. Totul era fierbinte si simteam cum gatlejul ramanea uscat , dupa fiece strop sau inghititura de lichid. Climatizorul masinii, daca se poate numi astfel, incerca cu greu sa ne lase sa respiram , si totul incepuse sa devina  orbitor. Eram in plin desert, si realizasem ca beduinul ce ne insotea avea parca , dintr-o data, o nefireasca sclipire – da ,privirea-i iesise la lumina.

                                         Se simtea stapanul desertului, si se uita prin noi sau pe deasupra noastra. Carpa aceea ce-l acoperea  parea fara sfarsit, fara cusatura,  si trezise in noi o stare vecina cu angoasa. Stupid , nu puteam pricepe ca banii nostri nu ne puteau cumpara si respectul. Doar drumul si hrana , tainul si ciozvarta de somn sub stelele semilunii.

Parasisem subit aeroportul din Jeddah , si ma intrebasem daca sa ne furisam , ascunsi in straie de musulman , catre inima islamului ; da , gandul de a ajunge la  Ka’ba , se infipse amar , insa stiam ca nici un  dreptcredioncios nu ar fi riscat asta pentru noi , niste straini, ce-si etalau superioritatea , de fiecare data cand  pronuntau un ” thanks” , academic si ingrijit .

                                   Stiu ca ne aflam in ultima luna a calendarului musulman , dhū-l-hiğğa , si simteam cum totul in jur , respira aroma pura si sacralizanta a apropiatei celebrari. Beduinul nostru facuse nenumarate spalari  rituale si se infasurase cu doua fasii de panza , asezate oarecum straniu pentru un european ce vedea pentru data asta ; una din ele ii cobora de pe umar si il infasura peste bust , lasandu-l spre exterior intr-o stare de (parca exaltata) maiestozitate. Ibrahim , scruta zarea , si nu misca capul ; se simtea privit, studiat, si asta ii spunea inca odata poate , ceva despre noi, neamul asta spelb si curios, ce nu se mai oprea din pipait orientul.

                                      Astepta calm  momentul incare sa ne spuna sa oprim masina , pentru a-si putea etala rugaciunea. Probabil ca m-ar fi ucis daca ar fi stiut ca gandesc astfel despre a sa salāt. Cuvintele le sfichiuia calm , si nu incerca sa para bun. Explica fara metoda iar cuvintele in araba parea ca vrea sa le ascunda.  Presupuneam ca nu-i  e usor  , si ca insistenta noastra in a afla cat mai multe despre rugaciunea rituala , indreptata cu exactitate catre MECCA  ( MECCA CEA SFANTA  , cum ii spune el, مكة المكرّمة ) ii crestea irascibilitatea. Dar se supunea trufas ; in fond asta ii era meseria , si noi , finalmente nu eram decat trecatoare oprire in existenta unui musulman. El avea , in sinea lui, in toata fiinta , plinatatea volutelor credintei .Qibla , Ka’ba ,  insemnau directia si tinta oricarui dreptcredincios.Le puteam previzualiza, ca si cum privirea , ochii sai, ar fi putut proiecta in afara piatra sfanta  , hologramic.

                                   Drumul se lasase parcurs lin, si vipia parea sa se fi linistit; posibil sa ne fi obisnuit noi, sau poate sacralitatea reverberata de Ibrahim ostoia din rugul desertului.

Robb indrazni sa deschida gura prima oara de la plecarea noastra  : -Ibrahim , ce este izvorul lui Zamzam?Nu se cheama izvorul lui Zamzam , e simplu – Izvorul Zamzam , ii raspunse Ibrahim, si lasase in ranjetul lui, sa i se dezveleasca dintii . Era evident ca nu avea de gand sa lamureasca problema, mai ales ca il puse pe scotian la punct , si asta ii crea o vadita placere.

Dar Robb , insista ; in cele din urma dupa oarecari rasuflari maraite , Ibrahim ne lamuri ca e vorba de izvorul care i-a salvat viaţa lui Ismail şi mamei sale,  Agar, alungaţi în deşert. Si da , ritualic , orice musulman are datoria sa bea din el ; urmata de Sa’y  – parcurgerea de şapte ori a distantei  intre  Safā şi Marwah, rememorand  cumplita ratacire  a lui Agar  si a copilului. Orice dreptcredincios se onoreaza sa le indeplineasca .Lamurirea suplimentara a beduinului nu surprinse pe nimeni, poate doar felul in care acesta completase , cand nimeni nu se astepta sa continue. Drace, imi spuneam , e posibil ca ursuzul asta sa fie in fapt doar un altfel de om, nu un ostil , asa cum il etichetasem cu totii la inceputul calatoriei.

                                            Oprim masina.Lunga noastra calatorie e aproape de final. Coborati din masina , incercaram nisipul  de sub rotile jeepului. Fin, si mai ales perfid. Nu se lasa desenat. Ibrahim plecase spre o latura , si urma directia catre orasul sfant. Il lasaram cu ale lui. Nici unul din noi nu credeam necesara intruziunea in ceva atat de intim . Am fi vrut ca acesta sa ne fi lamurit asupra rotirii de şapte ori în jurul Ka‘bei , dar simteam ca detaliul despre Izvor , fusese ultimul  pe care l-am primit. Ne-am fi putut edifica asupra acestui lucru , si asupra meditatiei de pe muntele Arafat , din orice enciclopedie , dar nevoia de a le auzi descrise de un musulman ortodox era mai mare , cu atat mai mai mult cu cat Ibrahim plecase inspre acolo…. Dar nu as fi vrut sa ne riscam sa ajungem sa fim batuti cu pietre  , preferam sa ne asezam la masa  si sa ne infruptam din berbecul trimis de Dumnezeu. Desertul ne ascunse frica inafara si šaytān ne dadea tarcoale.

       Ali bin Husayn si Lawerence disparusera demult. Nu ne ramasese dacat praful pe sandale si gustul placut al morganei.

”Esh-hadu anla ilaha illal-Lahu wa-ash-hadu anna Muhammadan abduhu wa rasuluhu”

Naša cesta “nehostinnou” púšťou, kde podľa nášho sprievodcu Khamela nie je nič k videniu – iba palmy, piesočné duny, voľne sa pasúce ťavy – sa končí v mestečku Zaafrane. Tu na nás čaká zatiaľ najväčšie dobrodružstvo Sahary – jazda na “koráboch púšte” – na ťavách.

Je 17.00 hod tuniského času (na Slovensku 18.00 hod). Vystúpime z chladného autobusu a hneď nás ovanie čaro piesočných dún a aj teplý fén – teplota 30 stupňov v tieni. Neďaleko vidíme naše ďalšie “dopravné prostriedky”. “Vyfasujeme mundúr” – typické pásikavé berberské obleky, šatku na hlavu a hor sa na ťavy do púšte. A teraz prichádza najväčšia zábava. Pred oddchodom na dovolenku sme v jednom časopise čítali zážitky novinárky z pobytu v Tunisku a tak sme vedeli, čo nás čaká. Nasadáme na ťavu. To je ešte v pohode, pretože keď na ňu nasadnete, tak ste nohami na zemi. Avšak keď náš beduínsky sprievodca – vodca ťavy – zavelí “koráb púšte” vstyk, nie je nám všetko jedno. Zrazu sa ocitnete asi v 45 stupňovom predklone, lebo ťava vstáva najprv zadnými a potom prednými nohami. Kto to nečaká a vodca ho nepridrží, môže spraviť “krásny” kotrmelec. O chvíľu to máme za sebou a našťastie nikto nespadol. Sedíme si na ťave asi v dvojmetrovej výške a pomaly, potkýnavým krokom, sa poberáme hlbšie do púšte. Je to neskutočný zážitok. Ťavička si kráča, hryzká rastlinky, ktoré pripomínajú malé bodliačiky (ako jej to len môže chutiť!) a unáša nás medzi duny.

A už je tu: pravá – nefalšovaná S A H A R A! Nekonečné kopce piesku! Kam len oko dovidí – samé piesočné duny a zelené palmy. Je to neuveriteľné, ten pokoj, tá krása. Zosadanie – najprv predné a potom zadné nohy – sa “chvalabohu” zaobíde bez pádov. Bežíme! Nevieme sa nabažiť tej nádhery. O chvíľu máme topánky plné piesku, ale to nevadí. Je to predsa piesok zo SAHARY, z najväščej púšte na svete! Super, super, super …

Kráčame pod spaľujúcim saharským slnkom! “Kde je oáza so studňou?! “Aha tam je! Alebo je to fatamorgána?” Plazíme sa! “Sláva, sme zachránení, našli sme náš karavan! Len tie tri posledné boli fatamorgány!” Nasadáme na ťavy, pospevujúc si …Ide ťava Saharou … a rozhliadame sa či nie je na blízku lev. Bežiacu ťavu by sme ešte nezvládli! Posledné pohľady na prekrásnu púšť, ešte zosadnutie a je to v suchu! Lúčime sa s Tebou SAHARA, tak niekedy nabudúce …

Deň sa chýli ku koncu a my sa blížime k hotelu LE SAHARIEN v DOUZ. Tu strávime noc! Malé bungalovy už na nás čakajú. Veľká izba s tromi posteľami a kúpeľňou je dnes naše útočisko. Nahodíme plavky a hups do bazéna hadiaceho sa pomedzi palmy. Najlepšia vec po vyčerpávajúcom dni! Ešte večera a upokojujúci spánok. Dúfame, že tu nebudú žiadne hady, škorpióny a iná háveď, ako nám “sľuboval” náš sprievodca Khamel! Zajtra ideme v ústrety ďalším dobrodružstvám: Soľné jazero Chott El Jerid, Oáza Chebika a Tamerza, pohorie Atlas, Kairouan … Takže dobrú noc …

Inatt jag drömde något som jag aldrig drömt förut. Jag drömde att jag var vän med en beduin. Han hade ett tältläger (med kuddhörna) i ett stort rum som påminde lite om expeditionen på medicinakuten. Beduinen var ovän med andra beduiner som också hade sina läger i rummet. Alla hade färgglada sidenkuddar, de kom och satte sig på varandras kuddar och det blev allmänt dålig beduinstämning. Jag kände väl att det var dags att dra vidare, för det gjorde jag.
Jag var hemma i mitt korridorsrum och arbetade hårt, jag rensade duschavloppet. Till slut lyckades jag bända upp golvbrunnen för att se vad det var som täppte till. Det var en hyacint som slagit rot där, visade det sig. Men den hade torkat lite och jag förstod att det såklart var därför det var stopp. Det slutade med att jag grävde upp hyacinten, skämdes över att jag berövat den dess livsutrymme men också glad att det skulle gå att duscha igen.
Sen ringde klockan, och jag vaknade. Nu är vi tillbaks i verkligheten alltså. Jag tror aldrig jag drömt att jag vaknat. Det kanske inte går.

Jag gjorde mig färdig, klädde mig i lagom propra kläder, och cyklade mot jobbet. Cykeln, min fula cykel, rullar lätt när solen skiner. Sen kom jag fram, oväntat.
Jag gillar jobbet, det måste jag säga. Mottagning är roligare än avdelning. Avdelningar är bra om man vill ha mycket pesudofritid och surfa på jobbet. Mottagningar är bra om man faktiskt vill göra något. I motsats till vad man kanske kan tro när man läser min blogg så vill jag faktiskt göra något. Något bra. Och det finns mycket som behöver göras, ibland känner jag att jag gör det riktigt bra, och då trivs jag lite extra och blir glad i själen. Kanske skriver jag mer om det där en vacker dag. Ibland känner jag i och för sig att jag gör det dåligt också. Då åker jag hem och ojar mig lite. Det känns inte så bra.

Imorgon är det valborg. Det är det närmsta vårblot/orgie man kommer i Uppsala. Folk är många, glada och de är fulla. Utom några stackare som jobbar. Lyckligtvis är jag ledig från jobbet (det trivsamma) och deltar i orgien.
Hej och hå. Såsom traditionen bjuder blir det pickenick och Southern Comfort och galopp. Årets sällskap är fullt av jokrar, och det oroar mig lite. Folk är ju inte så roliga alltid. I det avseendet är jag en liten otrevlig elitist. Men det är ju så, det duger inte att hymla med det.
Vår illa dolda narcissism, det är väl det som gör oss mänskliga?

Couldn’t President Bush just hold a conference call with the Middle Eastern leaders? I’m sure between the American and Israeli governments, someone could afford a couple of web cams. Didn’t Israel invent web cams? ICQ? Tiny USB sticks?

Wouldn’t they be more comfortable discussing the impossibility of peace in a resort in Eilat? Couldn’t they negotiate weapons sipping tea in a Beduin tent in the Negev?

It’s just that – with all due respect (or not) – all of us ‘regular people’ in Jerusalem are going to be mighty peeved as this Wednesday through Friday we sit in hours of traffic, arrive to work late and endure loud caravan sirens on the residential streets.

Ah, what we sacrifice in the name of peace.

Details about Bush’s visit and traffic changes.

Julio Surprise

bab alhara باب الحارة الحلقات الاخيرة

 The last Episode For baba Alhara Now Available

part one Click here

part Two Click here

Harry Up Guys الحلقات الاخيرة من باب الحارة حصريا مع ديونجي

last 2 Sections from bab alhara now while we are at 27

harry up and get

bab alhara 28 … من هنا الحلقة 28

click Her

Download from here

bab alhara 29 من هنا الحلقة 29
Download from here

and very soon

NOTE :IF U couldn’t Download .. u have to wait because theres too much traffic on the links , we are sorry for this inconvenience. please keep trying tell you get the file.

bab alhara 30 وقريبا الحلقة 30

مني وعلي كتير بحب هالمسلسل