With Jelena Rozga

Pa više je bolje, zar ne?

Ne.

 Portali moraju često objavljivati novosti zato što im je to u prirodi. Portali su tu kako bi pokrili svaku vijest što objektivnije i što brže. Blogeri su tu kako bi komentirali vijesti ili ih barem prenijeli s ličnom dozom kritičnosti. Upravo su portali ti koji su postavili standard blogerima a taj standard je potpuno neefikasan i to iz više razloga.

Zapravo, koliko ste puta visili na nekom forumu za web-mastere i pojavila se recenzija novog i bombastičnog portala kojemu je web-master ujedno i urednik te jedini novinar. Sjećam se da su svi ti portali pokrivali sve teme, od politike do sporta a svaki je krenuo s dvadeset postova dnevno te neslavno propao u roku od tri dana.

U čemu je bio problem?

Više nije bolje

Ukoliko pišete prečesto, postat ćete neproduktivni. Recimo, kad biste objavljivali 5 postova dnevno, to bi u hefti naraslo na 35 postova heftično što dovodi do više od 140 postova mjesečno. Odjednom pisanje postaje obaveza. A niko ne voli obaveze i zato ćete zapostaviti svoj blog.

A ni vaši čitatelji ne vole previše postova. Nemaju vremena pročitati ih!  Odjednom i njima počinjete zatrpavati RSS čitač i oni odustaju od vašeg bloga.

Zapravo, ovo je čak paradoksalna situacija, vi radite više a kvaliteta pada. Čak i ako držite kvalitetu na visini, vaši čitatelji gube volju za čitanjem.

Ni manje nije dobro

S druge strane, ne želite postati (pisati) manje. Ljudi će misliti da ste mrtvi a to nije dobro. Ne zato što će se brinuti za vas, nego zato što će vas izbaciti iz RSS čitača. A to je definitivno loše.

Inače, nemojte duže vrijeme ostavljati blog odbačenim!

Barem jednom heftično/sedmično/tjedno napišite nešto.

Umjerenost je vrlina

Barem tako kažu. Uvijek morate tražiti zlatnu sredinu. Da se razumijemo, količina postova i kvaliteta su dva međuzavisna pojma.

Primjer:

Ukoliko pišete kratke postove kao što to piše Biznis blog, onda možete postati 10 do 15 puta tjedno.

Ukoliko vaš blog ima postove slične mojima, 5 do 10 puta je sasvim dovoljno.

Primjer:

Ukoliko je vaš blog sličan Smashing Magazine-u, 5 postova je vrhunac.

Neki kažu da treba puno postati kako bi korisnik mogao imati više izbora i kako bi mogao čitati više sadržaja. Usporedite se sa vašom omiljenom TV serijom. Ukoliko se serija emitira svaki dan, dosadit će vam ili je nećete moći pratiti. Ukoliko je nema više od pola godine na TV-u, lako ćete je zaboraviti. 

Ukoliko se emitira heftično, jedva ćete dočekati slijedeću epizodu (ovaj omjer vrijedi za serije, za blogove je omjer drugačiji i gore je napisan).

To je zapravo cilj, natjerati korisnika da jedva čeka slijedeći post!

Ne dati mu previše i potpaliti vatricu čim se počinje hladiti njegova želja za čitanjem.

Predvidljivo je novo dosadno

Ono što nikako ne želite je reći svojim korisnicima slijedeće:

“Svaki dan jedan post, ponedjeljkom, srijedom i petkom dva posta, postovi idu tačno u 7 ujutro.”

Predvidljivo je novo dosadno, morate iznenađivati. Evo kako se postovi vrte na ovom blogu. Jedan do dva posta dnevno ili heftično. Nikad se ne zna kad će biti dva a kad jedan. Jednom u mjesec dana ću propustit postanje a jednom ću napisat tri posta. Sve zavisi od toga kako poželim. Postovi idu ujutro, popodne, a ponekad i navečer.

Opet umjerenost, sada sa predvidljivošću.

Nemojte ni ići u drugu krajnost pa ne pisati heftu dana i onda objaviti osam postova. Naučite biti umjereni, gledajte statistike, kada je najposjećenije, kada ima malo posjeta i onda djelujte.

Ali ja nemam vremena kako bi svaki dan pisao nove postove

Zato i postoji opcija u WordPressu (pa i u dobrom djelu drugih CMS-ova i News-skripti) koja vam omogućava određivanje tačne minute kada će vaš post biti objavljen.

Ne trebate pretjerivati s tom opcijom. Pišite postove nekoliko dana unaprijed, najviše heftu dana unaprijed. Tako da u slučaju da se nešto nepredviđeno dogodi, vaši čitatelji ne bi izvisili.

p.s.

1.) Ah, da. Ne zaboravite meta-tagove (tzv. ključne oznake-riječi na vašim postovima). Nećete vjerovati koliko to pogoduje posjećenosti vašeg bloga! Tražilice (svjetske) su neumorne i zato uvijek stavljajte bitne riječi koje karakterišu vaš blog!

Npr. ako je blog o ribolovu, nikad ne zaboravite staviti riječi: riba, ribolov, lov, ulov, udica, plovak, štap, najlon, tehnika, primama, krma, ime-vrsta-rod neke ribe + latinski naziv i tome sl.

Ovo su samo smjernice. Ne morate me baš u svemu kopirati i slijediti. Do vas je. Zar ne? :p

2.) Više teksta, manje slika. Znam da vam zvuči nevjerovatno ali govorim vam iz vlastitog, višegodišnjeg iskustva. Dosta fotografija uguši osnovni smisao bloga. Mi nismo došli da gledamo vaše slike ( to bi onda bila dobra fora za foto-galeriju ili neki drugi CMS ).

Blog  je prvenstveno namijenjen pisaniji-litaniji! Svaka slika koju dodate, poželjno je da je autorizovana (vaš lični rad-snimak) i ona treba da posluži samo kao ilustracija vezana uz vaše postanje-pisanje. Ništa više. Nikad ne uzimajte (krađa) tuđe slike. Inače, postoji više opcija i CMS-besplatnih riješenja ako poželite da na Internet postavite vaše vlastite galerije slika. Niko vam to ne brani. Zar ne?

Sa žaljenjem konstatujem da je sve više blogova čista copy-paste bižuterija koja sramotno koketira sa temama iz islama (prenošenje hutbi, audio-video zapisa “znamenitih”  islamskih učenjaka i nadri učenjaka iz neke nedođije na dalekom sjeveru Evrope  (pojma nemaju o svjetovnom životu!) ili recimo kopiranje i postanje blogova o autima (motori, kubikaža, modeli, cijene) a nikad nisu sjeli za volan Masseratija,  Porsche-a i sličnih kičeraj modela za jet-set raju!

Ne nasjedajte na to. Udarite svojom kritikom na nekoga ko nije probao život. I to svim mogućim argumentima.

-Ko ne zna šta je islam, nogirajte ga!  Lako je laprdati o islamu negdje na zapadu gdje su svi ili gotovo svi egzistencijalni problemi, riješeni!!! Hajde de, probajte to u Bosni (pa i Hercegovini), ima da budete dočekani na nož! Sram vas bagro, nazovi, islamska! Mrshhh…

-Laprdajte o novim tehnologijama, konkretno u auto-industriji! Zar se taj blog nije sam od sebe ugasio? Ako se varam, ispravite me…

Dosta od mene! Učite o umijeću bloganja!

To se čak i od Klintona ili Buša možete naučiti. Blogovi su im fenomenalni. Van svake kategorije su!

 Kurko-Nurko!

Em várias versões:

Achei essa seleção de 10 lixeiras interessantes no Design Atento. Vale conferir!

1º por Jiang Qian

Sem dúvida, o vencedor desta seleção chama-se “condom ashtray”… inteligente e atrevido, a lixeira é só para cigarros e tem formato de camisinha!

2º por Orcadesign

Fixado em uma mesa, o cesto de lixo fica escondido. Abrindo o compartimento, o lixo pode ser descartado sem que o usuário precise sair do lugar.

3º por Woo Seok Park

Este é um conceito cool e eco-consciente, pois permite que o usuário selecione o lixo a ser descartado em cada compartimento específico.

4º por Sukwon Park

Este pode comprimir o lixo, basta apertá-lo!

5º por Cem TuTuncuoglu

Mesmo não entendendo a razão porque um lixo precisaria ser congelado, essa lixeira pode congelar o seu lixo!

6º por Li Jianye

Sem muita originalidade, mas com muita praticidade… basta evolver uma sacola plástica e o cesto está pronto para ser usado.

7º por Denis Oh

A inspiração deste design foi “Bongsudae”, onde se encontram as torres de alarme de fumo na Coréia.

8º por Faris Elmasu

Um lixeira de 18 litros que incorpora um aspirador em seu compartimento, para sugar o lixo! Bem eficaz!

9º por Marie-Louise Gustafsson

Neste conceito, o lixo pode deslizar da mesa para a lixeira!

10º por Anne Kitzmiller

A lixeira é integrada à pia. A pia usa a tecnologia “Active Touch” ao funcionar, no qual a água sai para a eliminação completa do lixo.

I. 250 g hladkej múky, 1 žĺtok, l PL octu, soľ, trochu vody vyšľahať rukou na doske
II. 250 g margarínu nakrájať, zmiesiť so 100 g hladkej múky.
I. cesto vyvaľkať, položiť naň kocku z II.cesta, zabaliť, rozvaľkať, poskladať, dať do chladu, poskladať ešte 2 krát.
Kaša do krémeša: 1 l mlieka, 2 vanilkové mliečne pudingy. 3 žĺtky, 2 PL hrubej múky, vanilka, cukor

Cesto: 240 g sekaných alebo mletých orechov, 240 g práškového cukru, 30 g strúhanky, 1-2 vajcia
Plnka: 150 g práškového cukru, 200 g masla, 3 vajcia, 10 g kakaa
Čokoláda: na 100 g čokolády 50-70 g tuku
Oblátky

cca 500-600g hladkej alebo polohrubej múky, cca 3 dcl mlieka, 3-4 žĺtky, štipka soli, 1 droždie, 1-1,5 dcl mlieka do kvásku, 1 Hera
Plnka: cca 500g tvarohu, 2 žĺtky, 4-5 PL cukru, hrozienka, citrónová kôra,1 vanilkový cukor

150 g práškový cukor, 3 vajcia, 3 žĺtky, 1 vanilkový cukor, 100 g hrubej múky, 20 g kakaa, 50 g masla, 3 bielka

Cukor, vajcia, žĺtky a VC šľaháme nad parou, kým trochu nezhustne. Zoberieme z ohňa a šľaháme do vychladnutia. Primiešame múku, kakao, rozpustené(nie horúce) maslo a ušľahaný sneh z bielkov. V mierne teplej rúre upečieme na vymastenom a múkou vysypanom plechu. Upečené cesto vyklopíme, rozrežeme pozdĺžne na tri pláty, potrieme krémom(aj vrch) a polejeme čokoládou. Najlepšie je plniť na druhý deň.
Plnka: ½ l hustej smotany na šľahanie, 2 žĺtky, 150 g čokolády. Do sladkej smotany primiešame žĺtky, postrúhanú čokoládu a na miernom ohni varíme do zhustnutia. Uvarený krém necháme vychladnúť.

1000 g uvarených zemiakov, 100 g nastrúhaného parmezánu, 2 vajcia, 200 g múky, olej na vyprážanie, na hrot noža nastrúhaného muškátového orieška, mleté čierne korenie, soľ.150 g prerastenej údenej slaniny, 2 cibule, 400 ml zahustenej šťavy z pečeného mäsa, zväzok zelenej petržlenovej vňate

Uvarené zemiaky pretlačíme cez sito. Pridáme preosiatu múku a vajcia a vypracujeme cesto. Osolíme a okoreníme mletým čiernym korením a nastrúhaným muškátovým orieškom. Pridáme nastrúhaný parmezán a znova vypracujeme. Na pomúčenej pracovnej doske sformujeme z cesta šúľok, ktorý nakrájame na plátky hrubé asi 3 cm.Vypražíme v rozpálenom oleji a dáme na teplé miesto. Na panvici roztopíme slaninu nakrájanú na kocky. Pridáme nakrájanú cibuľu a opražíme do sklovita. Zalejeme mäsovou šťavou a povaríme asi 5 minút. Ochutíme soľou, mletým čiernym korením a nadrobno nasekanou zelenou petržlenovou vňaťou. Omáčku nalejeme na pripravené knedličky a podávame.

500 g zemiakov, 280 g polohrubej múky, 220 g škvarkov, 3 žĺtka, soľ, masť na potretie placiek

Zemiaky uvaríme a necháme vychladnúť ( najlepšie deň vopred). Potom ich olúpeme a prelisujeme, osolíme a pridáme do múky v mise. Potom pridáme žĺtky a nadrobno posekané škvarky. Vypracujeme cesto, ktoré vyvaľkáme na doske a pohárom alebo väčšou formičkou vykrajujeme kolieskam, ktoré upečieme doružova v predhriatej rúre. Upečené placičky ešte teplé potierame masťou a hneď podávame.

1250 g zemiakov, 300 g hrubej múky, 1 vajce, ½ KL soli, 1 kopcovitá PL krupice, 1 PL maizeny, 3 PL oleja

Zemiaky uvarené v šupke ošúpeme a pretlačíme cez sitko. Pridáme múku premiešanú s maizenou, krupicou a soľou, rozšľahané vajíčko a olej. Vypracujeme hladké cesto ( miesime ho ručne, na pomúčenej doske).
Šúľance: Zo zemiakového cesta si ušúľame valček, ktorý rozdelíme na menšie kúsky. Každý z nich rozšúľame na dlhší valček, ktorý rozkrojíme na menšie kúsky dlhé cca 5 cm a tie zavárame do vriacej osolenej vody. Varíme ich ešte 1 – 2 minúty po vyplávaní na povrch. Po vybratí ich polejeme rozohriatym maslom alebo olejom, a posypeme buď makom, mletými orechmi a cukrom, alebo opraženou strúhankou, ktorú tiež môžeme pocukrovať alebo jesť naslano.
Pirohy: pripravené cesto vyvaľkáme na hrúbku 5 mm, pokrájame na štvorce veľké asi 7 x 7 cm, na každý štvorec dáme za lyžičku slivkového lekváru, sladkej alebo slanej tvarohovej plnky, bryndzovej plnky ( 250 g bryndze vymiešame s 1 PL masla, mleté čierne korenie a pažítku, alebo bryndzu vymiešame s prepasírovanými zemiakmi). Ako plnku môžeme využiť aj varené zemiaky – čisté, so smaženou cibuľou, vymiešané s taveným syrom, atď. – podľa chuti. Po naplnení štvorce preložíme do trojuholníka, okraje stlačíme a dáme obvariť do slanej vody, pokiaľ pirohy nevyplávajú navrch. Pirohy so sladkou plnkou na tanieri polejeme rozpusteným maslom alebo Ramou, a posypeme mletým makom či orechmi a práškovým cukrom, grankom, alebo si na tuku opražíme strúhanku s kryštálovým cukrom a v tejto zmesi obalíme varené pirohy. Pri slaných plnkách pirohy mastíme rozpustenou Ramou alebo maslom, môžeme ich posypať rozškvarenou slaninkou, popraženou cibuľkou, pridať za lyžicu kyslej smotany, alebo obaliť v opraženej strúhanke, tentoraz bez cukru.

De forma a garantir que os cogumelos continuem a desempenhar o seu importante papel nos ecossistemas e para continuar a desfrutar das suas potencialidades gastronómicas devemos pôr em prática um conjunto de normas como:

• colher apenas as espécies conhecidas e na quantidade a consumir;
• utilizar apenas ferramentas ou utensílios que não removam o solo;
• utilizar um cesto de vime para levar os cogumelos, de modo a permitir o arejamento e a disseminação de esporos;
• não apanhar cogumelos demasiado imaturos, nem em fases avançadas de maturação;
• não destruir outras espécies (comestíveis ou não comestíveis), porque todas têm uma importante função ecológica;
• não colher cogumelos em zonas contaminadas, áreas industriais e bordas das estradas;

3 lyžice oleja, 500 g najemno postrúhanej cukety, 300 g hladkej múky, 1 prášok do pečiva, 2 vajcia, 120 g práškového cukru, štipku soli, za hrsť hrozienok, ľubovoľné ovocie čerstvé, alebo kompótované

Zmiešame olej s cuketou, múkou práškom do pečiva, vajciami, práškovým cukrom, soľou a hrozienkami. Cesto vylejeme na vymastený a hrubou múkou vysypaný plech. Navrch poukladáme čerstvé, alebo kompótované ovocie. Ak použijeme ovocie čerstvé, ovocie posypeme cukrom. Dáme upiecť do stredne teplej rúry. Upečený a vychladnutý koláč posypeme postrúhanou čokoládou.

300 g brokolice, 300 g mrkvy, 1 veľkú cibuľu, 300 g lístkového cesta, 2,5 dl kyslej smotany, 1,25 dl bieleho jogurtu, 3 vajcia, 1 žĺtok, 2 polievkové lyžice hladkej múky, soľ, mleté čierne korenie, 1 vajce na potretie

Rúru predhrejeme na 200 oC. Cesto necháme rozmraziť. Brokolicu pár minút povaríme vo vriacej osolenej vode, scedíme a prepláchneme studenou vodou. Mrkvu očistíme, umyjeme, nakrájame a krátko povaríme vo vriacej osolenej vode. Prepláchneme a necháme odkvapkať. Ošúpanú cibuľu nadrobno nakrájame. Cesto rozvaľkáme na slabo pomúčenej doske, žĺtok premiešame s trochou múky a potrieme okraje cesta. Do stredu cesta dáme pripravenú zeleninu. V miske premiešame kyslú smotanu, jogurt, vajcia, múku, osolíme, okoreníme. Nalejeme na zeleninu, všetky štyri kraje cesta spojíme a pritlačíme, aby sa spojili. Závin dáme na plech vyložený papierom a potrieme vyšľahaným vajcom, vložíme do rúry a pečieme asi 45 minút. Necháme trochu vychladnúť na nakrájame. Podávame vlažné aj studené.

1 balíček mrazeného lístkového cesta (asi 450 g), 3 vajcia, 1 väčší karfiol, 1,5 dl šľahačkovej smotany, 250 g zemiakov, 150 g údenej klobásy alebo údeného bôčika, soľ, mleté čierne korenie, cukor, strúhaný muškátový oriešok

Cesto rozmrazíme. Karfiol podelíme na ružičky a uvaríme v osolenej vode. Zemiaky uvaríme v šupke, ochladíme a ošúpeme. Zemiaky a karfiol zmixujeme. Pridáme vajcia, smotanu, ochutíme soľou, mletým čiernym korením, cukrom a strúhaným muškátovým orieškom a dôkladne spracujeme. Cesto rozvinieme, polovicou vyložíme dno a boky ohňovzdornej nádoby. Polovicu masy rozotrieme na lístkové cesto, rozložíme kolieska klobásy alebo plátky údeného bôčika, prikryjeme zvyškom masy a povrch vyrovnáme. Naň uložíme zvyšok cesta. Pečieme pri teplote 175 stupňov oC asi 50 minút.

1 karfiol, 1 dl mlieka, 1 dl vody, 100 g masla, 1/2 lyžičky hladkej múky, štipku mletej červenej, sladkej, papriky, mleté čierne korenie, soľ, rajčiny, maliny, čučoriedky, alebo brusnice, muškátový oriešok, 100 g postrúhaného tvrdého syra, cesto na lasagne

Karfiol rozdelíme na malé kúsky a dusíme asi 10 minút. Múku, papriku a rozpustené maslo zmiešame. Vodu s mliekom privedieme do varu, osolíme, okoreníme a 2/3 zmiešame s karfiolom. Cesto poukladáme na plech, pridáme časť karfiolovej masy. Na túto masu poukladáme rajčiny pokrájané na kocky, zakryjeme cestom a znovu celý postup zopakujeme. Nakoniec nalejeme zvyšok omáčky a posypeme strúhaným syrom. Pečieme pri 160 oC 40 minút. Po upečení pokrájame a na tanieri posypeme malinami, alebo čučoriedkami, či brusnicami.

Me encantan los cestos. En cuanto llega el verano, corro a la cestería más cercana a por uno.

Y no me compro uno al año por consumismo, qué va. Es que los utilizo tantísimo que no me aguantan hasta el año siguiente. Voy con mi cesto a todos sitios: al trabajo, a la playa, al cole y, desde que me uní a la cruzada contra las bolsas de plástico, también a la compra.

El cesto de la foto no es el mío. Lo vi hace poco en un mercado en Francia y me encantó. Sencillo, funcional y precioso. ¿No os parece?