Tonight’s the night!! The Big Kardinal Offishall Christmas Party is going on at This is London, Downtown Toronto! Music Provided By some of the best DJ’s this city has to offer with all the proceeds are going to the Breast Cancer Society of Canada. Time to suit up and make it merry!

.new [Daytona ft. Kardinal Offishall - Contact] music video Beyond Measure Productions shot + edited + directed

Internationell politisk forskning talar om att politiken alltmer handlar om retorik och mindre om ideologi. Ser man till svensk politik stämmer detta mycket bra, där vi kan se att riksdagspartierna – trots små tassande steg åt höger från Centerpartiet och Folkpartiet – samlas runt en mittenfåra. Det parti som har kommit längst i denna flykt från ideologi och grundvärderingar är Miljöpartiet – som man i och för sig kan fråga sig om det någonsin har haft någon ideologisk grund.

Nästan allt som har med Miljöpartiet ser på pappret bra ut. De framstår som moderna, tilltalar unga och leds av det mycket populära språkröret Maria Wetterstrand (se exempelvis Sanna Raymans krönika i SvD). Men vad vill de som parti egentligen? Hur ser deras framtidsvision ut? Ska människorna om 50 år åka runt i luftdrivna bilar eller ha gått tillbaka till att leva som kringresande nomader? Är det utveckling eller att vara nöjd med tillvaron som är viktigast?

Demokratier tenderar att gå mot tvåpartisystem, och i Sverige är detta faktum alldeles uppenbart då vi på bara ett riksdagsval har fått två allianser. Den avgörande skiljelinjen är den ekonomiska politiken. Öka eller minska de statliga utgifterna – höjd eller sänkt skatt? Miljöpartiet, som i många frågor är ett socialliberalt parti, har med skyhöga miljöskatter lyckats hamna på “rätt” sida av mittfåran för att bli ett skattehöjarparti som passar in med Socialdemokraterna och Vänsterpartiet.

Frågan är dock vad som är målet. Att Socialdemokraterna och Vänsterpartiet är just vänster handlar ju om att de ser ett egenvärde i likabehandling och likafördelning. Tycker Miljöpartiet också att det finns ett egenvärde i att minska inkomstskillnader, även om det blir på bekostnad av samhällets totala välstånd och utveckling? Eller menar de, precis som vi som är mer mitten/höger, att det viktigaste är att de som har det sämst ställt får det så bra som möjligt, även om det också innebär att de rikaste får högre inkomster?

Inför nästa års val har Miljöpartiet valt sida genom att vilja höja skatten. Men man har fortfarande många frågor att besvara vad gäller ideologi och vision, framförallt inför kommande val. Hur viktig är egentligen miljön? Man talar ofta om att värna om djur och natur, vilket såklart är bra, men hur viktiga är dessa? Är det viktigaste den biologiska mångfalden, och därför strikt övervakade naturreservat där djur- och växtarter av människor aktivt hindras från att utrota varandra? Eller är det någon slags vacker naturlig utveckling man vill se där ekosystemen förändras med så liten mänsklig inblandning som möjligt? Finns det ett egenvärde i att den mänskliga populationen krymper och medvetet håller sig tillbaka för att göra mindre inverkan i de naturliga ekosystemen?

Ekologiskt odlad mat sägs ju vara miljövänlig, men om över en miljard människor svälter och många dessa kan överleva och få mat för dagen genom högre produktivitet, borde inte ett icke-ekologiskt jordbruk (som ger högre avkastning) egentligen vara miljövänligt? Transporter släpper ut avgaser, men internationell handel kan samtidigt hjälpa världens fattiga och sjuka. Om man bara lyckas hjälpa tillräckligt många människor genom transporter borde ju dessa miljöfarliga transporter övergå till att vara miljövänliga? Det borde finnas en siffra på hur mycket nytta miljöskadan x gör för mänskligheten då den plötsligt anses vara miljövänlig. Eller har inte människan någon plats i det som Miljöpartiet definierar och kallar för miljö?

Det som är smått oroande är att jag tror att ganska få miljöpartister har tänk över dessa frågor. Nationalekonomins mest fundamentala koncept “scarcity” visar på att människan hela tiden ställs inför val och prioriteringar. Men trots att Miljöpartiet ofta påpekar att jordens resurser är begränsade, låter det ofta, ironiskt nog, som att alla deras politiska förslag kan genomföras utan konsekvenser. Jag är en mycket stor vän av miljön, men jag har också insett att det faktiskt finns risker i att sätta för höga värden på de variabler som rör miljöinsatser eftersom att det förr eller senare är dåligt för människan, samhällsekonomin, välfärden, eller någonting annat.

Särskilt nu när klimatfrågan har blivit så aktuell (se 1, 2, 3, 4, 5) är det hög tid att fundera över hur mycket av samhällets tid och resurser som bör läggas på att minska koldioxidutsläpp innan det faktiskt skadar mänskligheten för att andra områden bortprioriteras. En del miljöaktivister verkar tro att man kan bekämpa den globala fattigdomen med maximal effektivitet, arbeta mindre, utrota världssvälten, och samtidigt rädda alla djur och alla växter, skära ner på koldioxidutsläpp, avskaffa kärnkraft, stoppa internationella transporter och sluta bygga vattenkraftverk. Men kan det vara så att man faktiskt måste välja?

Miljöpartiet måste också reda ut och definiera deras så kallade livsstilspolitik. De talar ofta om vad som gör människor lyckliga och nöjda, och vad människor “egentligen behöver” (de vet bara inte om det själva). Men ska politiker verkligen arbeta efter något så ordinalt som lycka? Hoppet om att kunna hitta en kardinal form av lycka har till och med övergivits av nationalekonomerna, och det för länge sedan.

Det är klart att det låter fint när man säger att man som människa ska nöja sig med det man har och inte lockas av dekadent konsumism och materialism, men i praktiken innebär det ju att Miljöpartiet i egenskap av den politiska eliten vill detaljstyra hur du och jag ska leva våra liv. Det verkar som om man genom lagar och regler vill bestämma hur svenska folket bör må och känna sig, baserat på någon slags lyckokalkyl som vägs mot miljöskador, där man försöker optimera båda två samtidigt.

Miljöpartiets politik är minst sagt förvirrande, och man kan ana att partiets egna medlemmar själva är förvirrade då Maria Wetterstrand i en artikel på Newsmill i den ena meningen säger att man bör prioritera “familj framför mer konsumtion”, för att i meningen därefter säga att “människor mår minst lika bra av /…/ en latte än av en extra resa till Thailand”.

Wetterstrand sätter huvudet på spiken i den följande meningen när hon avslutar artikeln med att “[l]ivet är större än materialismen” efter att precis ha förespråkat en latte (fysisk vara) framför en extra resa till Thailand (tjänst).

Simon Hedlin Larsson

Un autre remix pour vous!

Kardi ft Elephant man – Clear rmx

Je remixe ta chanson Kardi!

Kardinal Offishall – Clear(rmx)

Le meanest urban Dj a remixé le dernier succès de Kardinal Offishall. Classique! Visitez son site pour savoir s’il est dans votre région ou pour ses mixtapes.

Cliquez ICI

Du Crunk Italien!

Crookers ft Kelis – No security

Dans notre quête de vous procurer du hiphop/urbain mondial, nous nous arrêtons en Italie. Crookers, un duo de dj produisant principalement du techno, je les ai remarqué grâce au vidéo ci-dessous.

Endlich hat der ehrwürdige Kardinal Meisner einmal wieder Klartext gesprochen und sich diesmal die Rotte der militanten Atheisten vorgeknöpft, die in pseudowissenschaftlichen Schriften wie Dawkins “Gotteswahn” gegen den christliche Glauben und die damit untrennbar verbundenen menschlichen Werte wie Nächstenliebe, Vergebung und übermäßigen Bierkonsum in der Fastenzeit hetzten. Hier endlich trifft es die richtigen, die versuchen den aufrechten Gläubigen die Macht zu entziehen und die Welt mit ihren kalten, nihilistischen, ja menscheverachtenden Theorien zu blenden.

Dass Meisner hier Vergleiche zu Unrechtstaaten wie dem Dritten Reich oder der DDR zieht, ist mehr als zulässig. Hitlers Wertschätzung für das menschliche Leben war ebenso gering wie die von Ketzern wie Dawkins und Co. die das gottgegebene menschliche Sein zu einer wertlosen Ansammlung biologischer und chemischer Prozesse herunterspielen wollen. Und dass das Christ-Sein in der DDR zur Ausgrenzung und Missachtung durch die regimetreuen Sozialisten führte, kann unlängst niemand bestreiten. Doch muss sich Kardinal Meissner nun auf diversen Blogs als Hassprediger verhöhnen und beschimpfen lassen, vermutlich von den selben üblen Charakteren, die es gutheißen, dass die Existenz Gottes mit Werbeanzeigen auf öffentlichen Verkehrsmitteln geleugnet wird. Allein die art, in der Meisner attackiert wird, wirft ein deutliches Licht auf die schlechte Erziehung und die Wertearmut derjenigen, sich verzweifelt zur Wehr setzen gegen einen der Letzten aufrechten Vetreter des christlichen Glaubens, und versuchen ihre eigenen, verdorbenen und unmoralischen Ansichten zu verteidigen gegen die reine, allein gültige Lehre Jesus Christus.  Ja, Hitler oder Honecker wären stolz auf solches Fußvolk, dass die unchristliche Propaganda mit vollem Eifer verbreitet wo es nur geht.

Fazit: Wieder einmal alles richtig gemacht, Herr Meisner!

Rihanna ft Kardinal Offishall – Russian Roulette rmx

Props à EscapeMTL

This video is cool! After Kardinal put out ‘Dangerous’ shit blew up for Kardinal, he’s still really new but check this video it was filmed while Kardinal was on tour.

MG

Empat orang ibu yang beragama Katolik, sedang duduk di sebuah cafe sambil mengobrol.

Ibu yang pertama bercerita pada ketiga temannya:
“Anakku seorang Pastor. Pada saat ia masuk ke suatu ruangan, setiap orang memanggilnya ‘Bapa’.”

Ibu yang kedua juga tidak mau kalah: “Anakku seorang Uskup. Setiap kali ia masuk ke suatu ruangan, setiap orang memanggilnya ‘Uskup yg terberkati’.”

Ibu yang ketiga juga ikut bercerita: “Anakku seorang Kardinal. Setiap kali ia masuk ke suatu ruangan, setiap orang memanggilnya ‘ Kardinal yang suci’.”

Ibu yang keempat diam saja…

Akhirnya karena tidak sabar menunggu, ketiga ibu tadi secara bersamaan berkata kepada ibu yang keempat,
“Bagaimana dengan anakmu?”

Jawab ibu keempat itu: “Anakku tingginya 180 cm… ia eksekutif muda yang sukses… dadanya bidang … lengannya berotot… murah senyum… sangat tampan… dan selalu berpakaian trendy… Setiap kali ia masuk ke suatu ruangan… seluruh wanita mendesah, ‘Oh, my GOD…”

Još jedna izvrsna analiza iz per… tipkovnice čitatelja Ajgora.

El presidente no tiene quién le escriba
(Predsjedniku nema tko pisati, ali o njemu pišu mahnito)

U razgovorima o katoličkoj crkvi u Hrvatskoj često zastupam tezu kako se radi o instituciji kojoj je najveća svetinja vlastiti interes, a ostalo kada dođe na red.

Jedan od argumenata koji pri tome koristim je odnos Crkve prema komunizmu. Zanemarimo sada to što se napada komunizam kojega nikada nigdje nije bilo – u svijetu su postojali samo različiti oblici socijalizma. U daljnjem tekstu pod tim nazivom podrazumijevat ću, dakle, socijalizam.

Ranih devedesetih godina prošloga stoljeća Crkva se svom snagom obrušila na zlo i zločine komunizma, a kao glavni argumenti korišteni su pokolj na Bleiburgu, tzv. “križni putovi”, obračuni s političkim neistomišljenicima te općenito izostanak istinske demokracije.

U pravu je svatko tko osuđuje zločin, tu se nema što prigovoriti, međutim, ako se dublje proanalizira ponašanje Crkve, može se doći do zaključka kako je ta osuda samo jedan od alata kako bi se režim i ideja komunizma potpuno ocrnili.

Naime, i površnom poznavatelju povijesti poznato je kako je katolička crkva s velikim entuzijazmom podupirala kolonizatorske pohode koji su rezultirali zatiranjem cijelih civilizacija, kako je i sama sudjelovala u najokrutnijim zločinima (Inkvizicija) i ratovima (Križarski), kako se nikada s takvom žestinom nije obrušila na pošasti novijeg doba kao što su bili nacizam i fašizam, kako je podupirala razne novovijekovne hunte,…

Ostaje onda pitanje zbog čega je ipak trebalo tako ocrniti i sotonozirati komunizam? Zbog ateizama i stavljanja Crkve u zadnji red društvenog utjecaja, a posljedice su naravno i materijalno financijske prirode. Sve ostalo, uključujući i najgore zločine, bilo bi probavljivo kao i toliko puta kroz povijest…

Da Crkva i dalje tako funkcionira pokazuju novija zbivanja, ili nazvat ću ih skraćeno “slučaj Mesić”.

Naime, Mesić je u nekoliko navrata govorio ono što se ušima prečasnih i uzoritih ne sviđa ili ono što je protivno njihovom interesu. To je bio dovoljan razlog za njegovo sotoniziranje — neki to čine u rukavicama, neki to čine otvorenije (Miklenić), a oni koji su poznati kao redikuli ne ustručavaju se niti vrijeđati.

Npr. moj omiljeni don Kaćunko:

Naime, nakon dvostruko uspješno “obavljena posla” bagateliziranja i obezvrjeđivanja te nekoć časne dužnosti, P.M.S. (P. znači predsjednik, a ostalo su njegovi inicijali) je najodgovorniji što je ta “institucija sistema” postala potpuno beskorisna, nepotrebna, suvišna, štetna… i – pregolemo opterećenje proračuna!
– Izvor

(Uuuups, “pregolemo opterećenje proračuna”… look who is talking … za ovu temu nije važno, ali nisam mogao ne primijetiti.)

I dok se Kaćunko spušta na razinu birtaškog prostakluka, uzoriti kardinal Bozanić je svoje mišljenje o Mesiću izrazio puno suptilnije, ali jednako znakovito:

Nakon što je predsjednik Stjepan Mesić zatražio od kardinala Josipa Bozanića da se ogradi od izjava hvarsko-bračko-viškog biskupa Slobodana Štambuka, ovaj se poprilično oglušio. Predsjednikovo pismo ga je, kaže, zateklo na putu za Rim, no o svemu je već saznao iz medija.

“Poštovani gospodine Predsjedniče, ovime Vam priopćujem da sam sadržaj Vašeg pisma pomno razmotrio”, jedino je još uzmogao, uz pozdrave sa željama za “obilje dobra”, Mesiću odgovoriti Bozanić.

Kardinalov potez na Pantovčaku su doživjeli kao pravu pravcatu bezobraštinu. Prije svega navode da Bozanić o slučaju nije mogao doznati iz medija budući da je sam Mesić javno rekao da je pisao Bozaniću zbog Štambuka, ali i ništa više od toga.”

– Izvor

Dakako da ne osporavam pravo na nesuglasje, netrpeljivost pa čak i mržnju. I razmišljao sam o tome što može biti pokretač ovakvog ponašanja — ali osim Mesićevog kritičkog odnosa prema Crkvi, ne mogu naći nešto što bi bila dovoljno velika povreda nekakvih “katoličkih vrijednosti” pa da to izazove takvu buru.  Jednostavno, bebi želite uzeti zvečku i ona urla!

Za dodatno pojašnjenje prethodne rečenice, evo kroki dvaju predsjednika — jednog Crkvi omiljenog i jednog sotonskog:

I Mesić i Tuđman imaju komunističku prošlost. Tuđmanova je puno “čvršća”, s obzirom da je svoje formativne godine proveo u Partiji, i posljedice su bile puno teže i trajnije.

Naime, iako se uspješno presvukao, u duši je ostao tvrdi komunista što je dokazao svojim brojnim nedemokratskim potezima (uvođenje kulta ličnosti, nepotvrđivanje demokratski izabranih gradonačelnika Zagreba, pokušaj gašenja nepoćudnih medija itd.). Crkva je 1991. s velikom radošću pozdravila dolazak DEMOKRACIJE, ali, zanimljivo, nikada nije Tuđmanu spočitnula nedemokratsko ponašanje. Mesić je, pak, uz sve svoje mane, u odnosu na Tuđmana uzoran demokrata.

Tuđman je krajem 2. svjetskog rata već bio visoki oficir partizanske vojske. Može se opravdano pretpostaviti da je on znao o Bleiburgu više nego Račan koji je tada bio beba u nekom njemačkom konclogoru. Ali, zanimljivo, Crkva nikada nije javno pitala Tuđmana što se to na Bleiburgu dogodilo, a na kraj pameti im nije bilo pitati je li on nešto o tome znao. Ne, ne, “natjerali” su Račana da se ide ispričavati.

U vrijeme Tuđmanove vlasti nikada se nije toliko inzistiralo na pronalaženju konkretnih zločinaca, nisu se pronalazile kosti na svakom koraku kao nekoliko godina nakon njega, nije započeo niti jedan sudski proces iako je živih svjedoka bilo znatno više nego danas. Kada se o tome i polemiziralo u javnosti, Tuđmana se zaobilazilo kao da on s partizanima nikada nije imao baš nikakve veze.

Mesić (rođen 1934.) nije mogao osobno sudjelovati u tim zločinima, ali po potrebi se u pljuvačke svrhe koristi podatak da je njegov stric bio partizan.

Što je ta bitna razlika koja jednoga čini omiljenim u očima Crkve, a drugoga sotonom?

Tuđman si je već za svoje prvo pojavljivanje na Markovom trgu osigurao pratnju kardinala Kuharića koji je kasnije uvijek bio rado viđen suputnik. Pa onda su se potpisali nekakvi ugovori s Vatikanom… a za svaki slučaj stavilo se i “tako mi Bog pomogao” u tekst predsjedničke prisege… Pa tko ga takvoga ne bi volio?!

Vratit ću se još jednom na prethodnu konstataciju kako je Crkva u ranim devedesetim radosno pozdravila dolazak demokracije. Stjepan Mesić je i na prvim i na drugim demokratskim izborima dobio približno 1.500.000 glasova. I kad razni velečasni, preuzvišeni, prečasni i uzoriti pljuju po Predsjedniku Republike, trebali bi imati u vidu da osim po instituciji države koja ih obilno financira pljuju i po volji tolikog broja njegovih glasača od kojih je 1.300.000 katolika (ako ćemo vjerovati onom čuvenom 87%).

Arbeitet bisher im Verborgenen: Die Klinik, die von der Religion befreit. (Foto. Hafermann)

Harald Lohberg (Name geändert) fühlt sich sichtlich erleichtert. „Es geht mir schon wesentlich besser“, sagt Lohberg. Der kaufmännische Angestellte leidet an einer Krankheit, die in der Gesellschaft bisher noch nicht als solche anerkannt ist: Lohberg ist ein Christ oder besser gesagt ein Ex-Christ. Und der heute 44-jährige Familienvater leidet schon lange unter seiner Religionsangehörigkeit oder besser gesagt – Religionsabhängigkeit.

Immer wieder von Gewissensbissen geplagt

Lohberg hat die klassische Christenlaufbahn hinter sich. Der getaufte Evangelist („Das gehörte früher einfach dazu“) erlebte seine ersten Bibelstunden in der Grundschule mit dem üblichen Einpauken des Testaments. „Da habe ich die Märchen über Jesus und diese Apostel natürlich noch geglaubt“, erinnert sich Lohberg. Zumal ihm überhaupt keine Alternative blieb. „Damals konnte man das Schulfach Religion noch nicht abwählen und auch der Gottesdienst war einfach Pflicht“, erzählt Lohberg. Auch im Teeniealter wurde Lohberg von seiner Religionsgemeinschaft weiter unter Druck gesetzt. Der Konfirmationsunterricht mit den üblichen Pflichtheft für die Kirchenbesuche und den Ferienfreizeiten schlossen sich an. „Schon damals kamen mir diese Rituale völlig absurd vor. Denn wenn man nur ein bisschen Verstand besitzt, erkennt man, wie idiotisch doch dieser ganze Gottesglaube ist“, erklärt Lohberg. Dennoch konnte er sich bisher nie so recht vom Religionsstress befreien. Immer wieder plagten ihn Gewissensbisse.
Beispielsweise, dass ihn jemand „da oben“ beobachten würde und er mit seinen Zweifeln sündigen würde. „Es war einfach schrecklich“, sagt Lohberg. Der Leidensdruck wurde für ihn schließlich einfach zu groß. „Diese Klinik war für mich die letzte Rettung“, gesteht Lohberg. Seit zwei Monaten wird er hier von der Religion therapiert.

Zuflucht vor dem Religionsstress (Foto: Hafermann

Heilbar wie viele andere Krankheiten

Menschen, die unter der Religion leiden, sind schon längst keine Ausnahmen mehr. Das weiß keiner besser als Dr. Martin Emmert. Auch er möchte seinen richtigen Namen nicht genannt haben und auch seine Klinik arbeitet bisher inkognito. „Ich fürchte einfach Repressalien der Religionsgemeinschaften, die sich bekanntlich sehr aggressiv gebärden können“, erklärt Emmert. Seine Fachklinik kümmert sich um Menschen, die sich von ihrer Religionszugehörigkeit befreien wollen und es alleine einfach nicht schaffen. „Bei uns werden Christen und Moslems aber auch Juden und Mormonen behandelt“, erzählt Emmert.
Die Warteliste ist lang. Religion ist für den Psychologen und Neurologen absolut „heilbar“ wie viele andere Krankheiten. Für den Virus der Religion brauche es keine Medikamente, sondern viele Einzelgespräche, so der Arzt. „Die Menschen müssen im Kopf frei werden“, erklärt Emmert. Es sei einfach wichtig, so der Experte, dass man dem Patienten klar mache, wie absurd jede Art von Religion ist.

Ein ausgeglichenes Leben ohne Gottesballast

Der kleine Seiteingang ist nur schwer zu finden. (Foto: Hafermann)

Doch das braucht Zeit, weil die Gehirnwäsche oft von frühester Kindheit an stattgefunden hat. Dabei hilft dem Therapeuten auch Fachliteratur wie Der Herr ist kein Hirte: Wie Religion die Welt vergiftet und Wir brauchen keinen Gott. Warum man jetzt Atheist sein muss.
„Diese Bücher unterstützen sehr sinnvoll den Rückzug von der Religion“ berichtet Emmert.
Auch Mohammed Kücük (Name geändert) übt den Rückzug. Der Moslem sah keine andere Chance mehr, als sich in die Klinik einzuweisen – heimlich natürlich. Seine Eltern denken, dass sich der Betriebswirt auf einer Geschäftsreise befindet. „Wenn sie die Wahrheit wüssten, wär´ die Hölle los“, berichtet Kücük und stockt. „Hölle” – da ist wieder so ein Wort aus der weiten Welt der Religionspropganda. „Ich will einfach meine Ruhe haben vor diesen nervenden Ritualen wie Ramadan“, erklärt Kücük. In drei Wochen ist seine Therapie beendet, dann muss er zurück in die Rückständigkeit seiner religiösen Eltern. „Doch ich werde mich davon lösen“, ist Kücük überzeugt.
„Die meisten Patienten können sich anschließend gut gegen die Religion behauptet“, berichtet Dr. Emmert. Fast alle seien anschließend aus der Kirche ausgetreten und führen ein ausgeglichenes Leben ohne Gottesballast.
Dr. Emmert würde am liebsten zwei Menschen ganz besonders in seiner Klinik begrüßen. „Den Papst Joseph Ratzinger und den Kardinal Joachim Meißner hätten dringend die Therapie nötig. Die beiden sind ja völlig von ihrem Gotteswahn verblendet. Ich glaube, das würde sogar die Krankenkasse übernehmen“, lacht der Mediziner.

I don’t know the story behind this or which track came first: the original version of Forever or this.  The hook is even exactly the same save a few lines in the latter half.  Kardinal rips this though, second to Eminem’s verse on the latest version of this track.

According to John the new Crookers single that he’s just remixed – titled ’Put Your Hands on Me’ and feat Kardinal and Carla Marie –  is sounding ‘totally sick’.

Check out John’s Sketch Iz Dead myspace here.

Other good news: John’s track for Esmee Denters (Viv’s fave) is number 30 in the Euro Dance Charts.

Billboard top100 - Trendsetter remix

DOWNLOAD LINK

(CD 1) tracklist:

01 – Missy Elliott – Best Best (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
02 – Lady GaGa feat Colby O’Donis – Just Dance (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
03 – Keri Hilson feat. Timbaland – Return The Favor (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
04 – Lady GaGa – Love Game (Mark Holiday aka Trendsetter remix) MTV video edit
05 – Timbaland ft Keri Hilson, Nicole Shersinger- Scream (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
06 – Tony Williams – Dreaming of Your Love (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
07 – Britney Spears – Give Me More (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
08 – Flavia Prado ft Mark McLaughlin – Dance (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
09 – Kanye West – Love Lockdown (Mark Holiday aka Trendsetter remix) Miami edit
10 – The Pussycat Dolls featuring Snoop Dogg – Buttons (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
11 – M.I.A. – Boyz (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
12 – Katy Perry – I Kissed a Girl (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
13 – Mark McLaughlin – Hands in the Sky (produced by Mark Holiday aka Trendsetter)
14 – Lady GaGa – Love Game (Mark Holiday aka Trendsetter remix)

(CD 2) tracklist:

01 – Lady GaGa – Poker Face (Mark Holiday aka Trendsetter remix) essential mix
02 – Ciara feat. Justin Timberlake – Love, Sex, Magic (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
03 – Kanye West – Love Lockdown (Mark Trendsetter Holiday remix)
04 – Black Eyed Peas – Boom Boom Pow (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
05 – Cassie – Me & You (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
06 – Lady GaGa – Love Game (Mark Holiday aka Trendsetter remix) Electro mix
07 – Keri Hilson feat. Lil Wayne – Turn Me Out (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
08 – Madonna – Miles Away (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
09 – Rihanna – Music (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
10 – Lady GaGa – Poker Face (Mark Holiday aka Trendsetter remix feat. Jessica Burciaga mix)
11 – Flavia Prado feat. Mark McLaughlin – Dance (produced by Mark Holiday)
12 – Milissa – Sunshine (Mark Holiday remix) club mix
13 – Lady GaGa – Love Game (Mark Holiday aka Trendsetter remix) extended mix
14 – M.I.A. – XR2 (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
15 – Mark McLaughlin – Hands in the Sky (Mark Holiday aka Trendsetter remix)

Video clips list:

01 – Lady GaGa – Poker Face (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
02 – Ciara feat Justin Timberlake – Love Sex Magic (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
03 – Black Eyed Peas – Boom Boom Pow (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
04 – Cassie – Me & You (prod by Mark Holiday aka Trendsetter)
05 – Keri Hilson feat. Lil Wayne – Turn Me On (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
06 – Lady GaGa feat Akon & Colby O’Donis – Just Dance (Trendsetter aka Mark Holiday remix)
07 – Lady Gaga – Love Game (Mark Holiday aka Trendsetter remix)
08 – Rihanna – Don’t Stop the Music (Mark Holiday aka TRENDSETTER remix)
09 – Timbaland feat Keri Hilson, Nicole Shersinger- Scream (Mark Holiday remix)
10 – Madonna – Miles Away (Mark Holiday aka Trendsetter remix)

lead singers and featured artists:

- Madonna
- Timbaland
- LAdy Gaga
- Kanye West
- Black Eyed Peas
- Lil Wayne
- Britney Spears
- Keri Hilson
- M.I.A.
- Katy Perry
- Missy Elliott
- Nicole Shersinger
- Tony Williams
- Ciara
- Flavia Prado
- Rihanna
- Snoop Dogg
- Mark McLaughlin
- Cassie
- The Pussycat Dolls
- Milissa
- Akon
- Justin Timberlake
- Colby O’Donnis

producers and featured DJ’s:

- Trendsetter also known as Mark Holiday
- Angela Burciaga
- DJ Jessica Burciaga

DOWNLOAD LINK

Pharrell, Williams, Kanye, West, Mark, Holiday, Beyonce, Madonna, Timbaland, Lady, Gaga, Black, Eyed, Peas, Lil, Wayne, Britney, Spears, Keri, Hilson, M.I.A., Missy, Elliott, Nicole, Shersinger, Tony, Williams, Ciara, Flavia, Prado, Rihanna, Snoop, Dogg, Mark, McLaughlin, Cassie, The, Pussycat, Dolls, Milissa, Akon, Justin, Timberlake, Colby, O’Donnis, Flo, Rida, MIMS, Donnie, Klang, Chantelle, Olivia, J, Smith, Kat, DeLuna, Khia, Christina, Milian, Rye, Rye, IB3, JT, Bigga, Figga, Frank, Lucas, Jr., Marina, Chello, Aubey, O’Day, Natalia, Cappuccini, Kris, Kasanova, D, Jukes, Taura, Aura, Jackson, LL, Cool, J, Kardinal, Offishall, Lumidee, Jin, Alfamega, Chantae, Vetrice, Trendsetter, Interscope, G.O.O.D., music, remix,

Er war Franziskus´ treuer Sohn
hat sich in Demut Gott geweiht,
als Lehrer war er weitgerühmt,
sein Beispiel ward für uns zur Pflicht.

Sein Eifer galt der Wissenschaft,
und Gottes Wort er in sich trug,
es ward für ihn zum Lebensbrot
und gab ihm Stärke für sein Tun.

Er nahm das Maß nicht an der Welt,
des Vaters Regel war sein Sinn,
so folgte er dem Wort des Herrn
im armen Minderbrüderkleid.

Die Wissenschaft gab Ehrfurcht ihm,
um Gottes Schöpfung zu verstehn;
mit seiner Geistesgaben Kraft
wies er den Suchenden den Weg.

Als Licht war er von Gott gesandt,
voll Wunder war sein Lebensglanz.
Sein Beispiel leuchtet nun auch uns,
er ging voran, in Tugend stark.

Dir sei der Lobpreis dargebracht,
Gott Vater, Sohn und Heilger Geist.
Du starker Gott, Dreifaltigkeit,
behüte, die auf dich vertraun. Amen.

Štefan VII. (896 – 897) dal vyniesť mŕtvolu svojho predchodcu Formosa z hrobky, obliecť do slávnostného rúcha a posadiť pred cirkevný súd. Nato bol Formos vyhlásený za nepravého pápeža, jeho svätenia i dekréty za neplatné. Potom mŕtvole odťali tri prsty, ktorými pápež žehná, a rozkladajúce sa telo vláčili rímskymi ulicami a vrhli do Tibery. Táto hanebnosť vzbudila všeobecnú vzburu, pri ktorej pápeža Štefana VI. zajali, uvrhli do žalára a tam uškrtili…
V tých časoch začína v Ríme známe obdobie, nazývané „vládou neviestok”. Samotný pápežský dejepisec, kardinál Baronius, ktorý ako mohol tak zakrýval hanebnosti pápežov, píše:
„V tomto storočí bolo vidieť ohavnosť a spustlosť v chráme a svätyni Pána. Na stolici Petrovej sedeli najbezbožnejší ľudia, nie pápeži, ale netvory. Povoľné a nehanebné neviestky v Ríme všetko ovládali a svojich milencov a súložníkov na stolicu Petrovu dosadzovali!”

Sergius III. (904 – 911) sa stal pápežom z vôle rímskej krásavice Marozie, súložnice mocného markrabeta Adalberta z Toskány.
- Po smrti Sergia povýšili Marozia a jej sestra Theodora na pápeža milenca Anastázia, ktorý však „sprostredkovával styk medzi bohom a ľuďmi” len necelé tri roky (911 až 913).
- Po ňom sa stal pápežom iný milenec Marozie, Lando, ktorý sa však tešil zo svojej moci ledva pol roka.
- Potom sa stal pápežom Ján X. (914 – 928), ktorého Marozia, keď sa ho nabažila, dala vo väzení zahrdúsiť.
- Aj jeho nástupca Lev VI. bol o niekoľko mesiacov po svojom nastúpení na „stolec sv. Petra” zavraždený.
- V roku 931 mala Marozia ešte toľko vplyvu, že pomohla k tiare svojmu 25-ročnému synovi, ktorého mala s pápežom Sergiom III. Pápežoval pod menom Ján XI. (931 až 933). Za jeho vlády vraždy a násilnosti zapĺňali celý Rím. Neskôr zahynul na otravu.

Roku 956 sa stal pápežom 18 – ročný Ján XII., úžasný roztopašník a márnotratník, ktorý, aby si pomohol k peniazom, predával biskupstvá a cirkevné úrady. Pápežský palác premenil na hárem, kostoly na tančiarne. „Žiadna počestná žena,” hovorí o tejto dobe jeho vlády kremonský biskup Luitprand, „sa neodvážila na ulicu, pretože Ján prznil všetko: dievčatá, vydaté ženy a vdovy aj na hroboch svätých apoštolov…”
Čo vyvádzal tento „svätý otec” bolo predsa len priveľa a preto cisár Otto I. zvolal synodu biskupov, aby ho súdila a zosadila. Pri vyšetrovaní vyšli najavo doslova strašné veci: Ján XII. svätil diakonov aj v koniarni, 10-ročného chlapca za peniaze urobil biskupom, svojho kmotra dal oslepiť a kardinála poddiakona Jána vykastrovať, vypaľoval domy a nehanebne sa rúhal. Synoda nakoniec tohto „svätého otca” – Jána XII. zosadila a za pápeža zvolili Leva VIII. Ale milenky pomohli Jánovi naspät. Lev VIII. utiekol a Ján XII. dal niektorých biskupov, ktorí boli proti nemu, zmrzačiť. Onedlho však jeho samého zabil manžel, ktorému zviedol ženu. Pápeža Jána XIII. (965 – 972) Rimania zahnali pre jeho bezhraničnú panovačnosť. Jána XIV. v r. 984 otrávil protipápež Bonifác VII. „Zástupcu Krista” na zemi Jána XVI. jeho súper pápež Gregor V. (996 – 999) zajal a hrozne zmrzačil. Vypálili mu oči, odrezali nos a uši, vytrhli jazyk, posadili obrátene na osla a vozili ulicami Ríma…

Iný beťár, Benedikt IX. (1033 – 1044), sa stal pápežom dokonca v 12 rokoch. Jeho otec gróf Alberich mu zaobstaral pápežstvo za peniaze. Mladý pápež ho v 23 rokoch predal Gregorovi VI. za 1500 libier striebra. Boli to ale počestní muži, tí pápeži, nemyslíte? Sú hodní našej úcty? Je hodný našej úcty ich úrad?
Gregor VII (1073 – 1085) vyhlásil celý svet za jemu podriadený. Zaviedol celibát, aby kňazov odviedol od svetskej spoločnosti. Jemu sa musel pokoriť aj nemecký cisár Henrich IV. Po Gregorovi prišlo niekoľko mocných pápežov, pred ktorými sa triasli panovníci. Cisár Fridrich II. sa pre neposlušnosť dostal do kliatby a roku 1245 ho otrávili hostiou. Určite sa tak stalo z lásky k blížnemu svojmu a väčšiu slávu Božiu.
Bonifác VIII. (1294 – 1303) žil s vydatou ženou a súčasne aj s jej dcérou, okrem toho zneužíval svoje pážatá na neprirodzený styk. Keď ho francúzsky kráľ, ktorého chcel pokoriť, zajal, zošalel a rozbil si hlavu o múr.
Ján XXII. (1316 – 1334) stanovil sadzbu na odpúšťanie hriechov, ktorej výnos bol mimoriadny. Napriek tomu, že minul obrovské peniaze s neviestkami, zanechal po sebe 33 miliónov dukátov!
Urban VI. (1378 – 1389) bol ukrutný tyran. Päť kardinálov, ktorí za neho nehlasovali ako aj niekoľkých prelátov dal mučiť, potom niektorých zašiť do vreca a hodiť do mora, iných dal upáliť alebo stať. – Bola to názorná ukážka 10 božích prikázaní v cirkevnom prevedení.
Jána XXIII. (1410 – 1415), ktorý zvolal kostnický snem, tento snem súdil a odsúdil. 37 svedkov dokázalo, že pápež sa nielenže dopúšťal zločinov cudzoložstva, krvismilstva, sodomie, svätokupectva, lupičstva a vraždy, ale že okolo 300 mníšok zneužil a za odmenu ich urobil abatyšami. Mal v Bologni hárem s 200 prostitútkami. Okrem toho to bol morský lúpežník.
Martin V. (1417 – 1431) posielal krížové výpravy proti husitom, a keď sa všetky stretli s neúspechom, tak sa rozzúril, že ho ranila mŕtvica.
Eugen IV. (1431 – 1447) bol synom pápeža Gregora XII. (1405 – 1415) a jednej mníšky. Keď sa dozvedel o chystanom sprisahaní proti nemu, dal mnícha Mária kruto mučiť a mäso z neho trhať žeravými kliešťami. Roku 1439 zvolili na bazilejskom sneme za pápeža savojského vojvodu Amadeusa, opáta kláštora v Ripuile. Keď mu to poslovia prišli oznámiť, našli ho opitého.
Pápež Kalixtus III. (1455 – 1458) rozdával miesta v cirkvi svojim príbuzným. Tak strašne ho nenávideli, že keď zomrel, žiadny kardinál ani biskup mu nešiel na pohreb.
Sixtus IV. (1471 – 1484) bol márnotratník a opilec. Mal syna so svojou sestrou a nemravné zneužíval svojich dvoch synov. V Ríme založil nevestince, ktoré mu vynášali ročne 20 000 dukátov. Za peniaze povoľoval aj sodomské hriechy. – Už ste pochopili, prečo sa hovorí, že cirkev je ochrankyňou morálky?
Innocent VIII. (1484 – 1492), keď sa stal pápežom, mal už 16 detí. Stanovil nové sadzby za hriechy.
Alexander VI. (1492 – 1503) je jedným z najpovestnejších nemravníkov sveta. Podplatil kardinálov, a tak sa stal pápežom. Mal niekoľko detí. Syna Cesara menoval za kardinála. Iný jeho syn si zobral dcéru francúzskeho kráľa Karia VIII. Od sultána Bajazeta prijal 300 000 dukátov za otrávenie jeho brata Džema, ktorý bol zajatý v boji a dostal sa do rúk pápeža. Úmyselne strašil sultána, že jeho brat ho pripraví o vládu a za jeho vraždu vyinkasoval peknú odmenu. Krvismilnil so svojou dcérou Lukréciou. Nakoniec zomrel na otravu. Bola to len taká neštastná náhoda. Pozval k sebe jedného kardinála, ktorého chcel otráviť. Sluha však omylom podal víno s jedom pápežovi. – Ceremoniár tohto námestníka Kristovho, Burhard, opísal vo svojom denníku zvrhlosti, ktoré sa diali na pápežskom dvore:
„Pred pápežom, jeho dcérou a synmi tancovali nahé kurtizány a vymýšľali najväčšie zmyselné výstrednosti. Lukrécia, pápežova dcéra a milenka zároveň, vybavovala bežne aj cirkevné záležitosti pápežského úradu a zvolávala aj kardinálov.
Bolo to snáď najslávnejšie obdobie „svätej” rímskej cirkvi.”
Plus III. (1503) bol vraj dobrý muž; chcel vraj odstrániť nádheru a smilstvo z cirkvi, ale otrávili ho. Kardináli prišli na to, že človek s takýmito zásadami sa medzi nich jednoducho nehodí.
Július II. (1503 – 1513) sa stal pápežom Istou a úplatkami. Bol viac vojakom než duchovným. Štval stále talianske kniežatá do vojen. Zomrel na syfilitídu a syfilitikom bol aj jeho nástupca Lev X. (1513 – 1521), ktorý si vydržiaval 30 dvorných dám a vysmieval sa viere. Aj jeho otrávili. Počas jeho nemravného panovania vystúpil Luther so svojou reformou.
Hadrián VI. (1522 – 1523) vyhlásil, že reformátori ako Luther, získavajú pôdu, pretože kňazi nerestné žijú a to že sa musí zmeniť. Kardináli ho za to dali otráviť.
Pavol III. (1534 – 1540) sa stal kardinálom počas vlády Alexandra VI., ktorému zašantročil svoju peknú sestru. Svoju vlastnú matku i sestru otrávil.
Július HL (1550 – 1555) usporadúval zábavy vo vatikánskych záhradách, pri ktorých všetci účastníci, muži aj ženy sa vyzliekli do naha a tancovali a naháňali po záhradách.
Pius IV. (1559 – 1565) lákal do Vatikánu šľachtické ženy a získaval ich za veľké peniaze. Keď ich zneužil, dal ich natiahnuť na škripec, aby peniaze zase vrátili. Pri jednej hostine vypil 12 džbánov vína, zvalil sa pod stôl a zomrel, ranený mŕtvicou. Počas neho bolo prekliate protestanstvo.
Pius V. (1566 – 1572) viedol prísny život, jedol len zeleninu, pil vodu a nosil pichľavý plášť na nahom tele. To všetko by sa dalo povedať, že bola jeho súkromná vec. Horšie, ale bolo to, že sadisticky, kruto prenasledoval tzv. kacírov – tisíce ich bolo počas jeho vlády zavraždených. Vy neviete, kto to je kacír? – Každý, kto si dovolí mat iný názor ako pápež. Darmo si profesor teológie, darmo si kardinál. Neskôr ho vyhlásili za svätého.

Gregor XIII. (1572 – 1585), keď sa cez bartolomejskú noc vo Francúzsku zavraždilo 30 000 tzv. kacírov, t.j. iných kresťanov, ktorí tak isto verili v Ježiša Krista, len „neverili pápežovi”, dal slúžiť slávnu omšu a spieval „Te Deum”.
Sixtus V. (1585 – 1590) sa rád díval na šibenice a dával ľudí bez milosti popravovať. Nakoniec ho samotní Jezuiti otrávili, pretože bol ich nepriateľom. – Ako vidíte aj jezuiti boli vždy veľmi „zbožní”.
Innocenta X. (1644 – 1655) ovládala jeho milenka Olympia. Tá riadila cirkev, predávala úrady, rušila kláštory a zaberala ich majetok.
Lev XII. (1823 – 1829) bol pôžitkár a sveták. V rámci šírenia cirkevnej vzdelanosti obnovil zákaz čítania biblie. Pre istotu zakázal aj očkovanie, čo tam po nejakej medicíne.
Gregor XVI. (1831 – 1846) bol notorický opilec. So svojou milenkou, ženou holiča, mal 7 detí.
Pius IX. (1846 – 1878) bol posledný z vládcov pápežského štátu – krvilačný tyran a lakomec. Zanechal po sebe 70 miliónov lír. O tomto „námestníkovi božom” si povieme ešte neskôr.

Lev XIII. (1878 – 1903) robil burzové špekulácie, ukladal peniaze u židovských bankárov, najmä u Rothschilda. Trinásť rokov sa nechal podvádzať známym špekulantom Levom Taxilom a rímskej cirkvi tak pripravil nesmrteľnú hanbu. Keď sa Taxil priznal sám ku svojim „figliarskym žartom”, ktoré si z pápeža robil, na výsosť skompromitovaný pápež vyslovil nad ním strašnú kliatbu. Stojí za to prečítať si tento prejav svätého otca, pretože je klasickým dôkazom „kresťanskej lásky” ako ju chápali a praktikovali pápeži a s nimi aj ostatní katolícki cirkevníci!
Táto kliatba doslova znela:
„V mene Všemohúceho Boha Otca, Syna i Ducha sv., Písma svätého, Svätej a Nepoškvrnenej Panny Márie, Matky Božej, v mene všetkých anjelov, archanjelov, trónov, mocností, cherubínov, serafínov, v mene patriarchov, prorokov, evangelistov, svätých mučeníkov a vyznávačov a všetkých iných blahoslavených Božích – vedome konáme, že vyvrhujeme z cirkvi a zatracujeme lotra, ktorý sa nazýva Leon Taxil a odháňame ho od dverí Svätého Božieho Domu.
Preklína ho Boh Otec, Stvoriteľ sveta, i Boh Syn, ktorý trpel za pokolenie ľudské, i Duch Svätý, ktorý krstom ľudí osvietil, i svätá viera, ktorou vykúpil nás Spasiteľ; preklína ho sv. Michal, ochranca duší. Nebo i zem i všetko, čo je na nej sväté, preklína ho. Nech je prekliaty všade, kdekoľvek sa nachádza, v dome, v poli, v príbytku a na prahu chrámovom. Nech je prekliaty v živote i v hodine smrti. Nech je prekliaty vo všetkých činoch svojich, keď je i pije, keď je hladný alebo smädný, keď spí i bdie, keď chodí i odpočíva, keď sedí alebo leží. Nech je prekliaty vo všetkých častiach tela svojho, vnútorných i vonkajších.
Nech sú prekliate jeho vlasy, mozog, sánky, čelo, uši, obočie, oči, viečka, dlane i ruky; jeho prsia i vnútornosti, chrbtica, slabina so všetkým, čo k nej prilieha, lýtka jeho, kolená, nohy a nechty.
Nech choroby zožierajú ho od temena hlavy až k chodidlám nôh. Nech Kristus, Syn Boha Otca živého, prekľaje ho celou svojou mocou. Nech nebo i všetky jeho mocnosti prenasledujú ho potiaľ, kým by sa nepokoril pred nami. Amen.”